ViktorS

Za môj tretí rok na ČSFD som ohodnotil 289 filmových a seriálových diel, čo je sranda, pretože je to rovnaké číslo ako za minulý rok. Z týchto filmov a seriálov som pridal recenziu 42. Zaujímavosti tento rok žiadne z mojej strany.

Po minulom roku som zatiaľ stále nezačal znovu pozerať Peaky Blinders, akosi sa k tomu neviem dostať. Skončil som na štvrtej sérii a k tej piatej ma to zatiaľ neláka. Aj Walking Dead som počas tohto roka prestal pozerať, no rozmýšľam, že opäť sa k nemu vrátim. Čo som zo seriálov ale dopozeral bola druhá séria Lokiho, ktorá bola nesmierne dobrá a rozhodne nesklamala. Lokimu dala lepší rozmer ako charakteru a na Marvel vrhla nejaké to svetlo kvality. Začal som prednedávnom konečne pozerať Euphoriu a síce som vedel, že to nebude milý seriál, takéto spracovanie som aj tak nečakal. No určite to mienim dopozerať.

Čo sa filmov týka, tak tento rok ma ich opäť zaujalo hneď niekoľko. Hneď na začiatok spomeniem Strážcov galaxie 3, ktorí to opäť dokázali a priniesli nám plnohodnotnú marvelovku. Skvelý humor, ale hlavne emocionálne linky s Rocketom ma dostali. Spider-Man: Paralelné svety aj so svojím pokračovaním boli proste dokonalé filmy po animovanej stránke. Síce ten otvorený koniec ma mierne sklamal, na druhej strane, o to viac sa teším na pokračovanie. Tak isto Smradi boli fajn zážitkom. Pekná animácia, príbeh, postavy, no radosť pozerať. Avšak posledný Indiana Jones bol sklamaním. Je to veľká škoda, že práve takto bol jeho príbeh ukončený. Nápad možno dobrý, ale spracovanie rozhodne nie. Barbenheimer bol zaujímavý zážitok. Životopisná dráma vs. komédia, ktorá sa snaží búrať predsudky. Oboje mali z môjho pohľadu chybičky krásy, hlavne Barbie, ale rozhodne to nebola strata času. Oppenheimera si budem musieť pozrieť niekedy znovu, pretože za tie tri hodiny stopáže nám Nolan naservíroval množstvo informácii, ktoré som nestíhal ani spracovávať. No Oscary určite zaslúžené. Mission: Impossible Odplata bol proste perfektná a podľa mňa najlepšia z celej série. Proste každou ďalšou časťou sa to zlepšuje. O to je väčšia škoda, že sa premiéra pokračovania presunula na budúci rok. Slovenský film Invalid bol nesmierne kvalitným počinom slovenskej kinematografie. Komédia ako sa patrí. Bullet Train bol takisto skvelou bláznivou komédiou s Bradom Pittom v hlavnej úlohe. Naopak Zápisník jednej lásky zasa skvelou romantickou drámou. Až počas pozerania filmu som si uvedomil, že som ho kedysi dávno pozeral, no len útržky som si pamätal. Film Nope ma osobne bavil. Tá tajomná tematika UFO bola dobre zvolená aj celkovo aj to spracovanie. Viac takýchto filmov by som privítal. Päť nocí u Freddyho bolo nesmierny sklamaním. Nepatrím k najväčším fanúšikom hry, ale poznal som ju, preto bolo z môjho pohľadu celé smerovanie tejto snímky úplne zlé. Zato Prízrak v Benátkach bol pravým opakom. Nečakal som nič veľké. Veď predsa len pre predchádzajúcej časti som si myslel, že pokračovania sa nedočkáme, ale akonáhle som začul chválu na pokračovanie spozornel som. A skutočne bol to lepší horor ako predchádzajúca spomínaná snímka. A nie len to. Druhá Duna bola veľkofilmom ako sa patrí a aj keď ma v pár veciach trochu sklamala, tak stále to bol úžasný zážitok vidieť to na striebornom plátne. Dokonalý trik, nerozumiem ako mi mohol tento film doteraz unikať. Skvelo spracované, ako sa na Nolana patrí. Postavy, príbeh, celé spracovanie ma nesmierne chytilo a nepustilo do samotného konca s výnimkou slabšieho začiatku. No ale najviac v tomto roku na mňa zapôsobili dva filmy, a to Million Dollar Baby a Skrotená hora. Krásne filmy, veľmi citlivo spracované, emocionálne uspokojivé a preto aj smutné. Bol to silný zážitok a hlavne pri druhom spomenutom sa musím pýtať sám seba, že prečo si to robím...

Som zvedavý čo ďalší rok prinesie, aké filmové či seriálové zážitky. Teraz od konca septembra som nemal moc času na pozeranie, obávam sa, že ešte nejakú dobu to tak zostane. Ale určite si nejaký čas nájdem, ostatne ako vždy.

No a takto nakoniec by som chcel opäť poďakovať ľudom, ktorí ma sledujú a ktorí mi dali svoj bod. Cením si to.

Píšem to tu o dosť neskôr ako som si filmy pozrel, ale chcel som si tu tak zaznamenať svoju spomienku aj keď nebude už tak aktuálna. Nebudem sa teda až tak rozpisovať.

O Skrotenej hore som počul už dávno, ale nikdy mi neprišla na um, keď som si po večeroch hľadal nejaký film na pozretie. No predsa len raz som si na ňu spomenul, respektíve som na ňu narazil a nedalo mi to, tak som si ju pozrel. A musím povedať, že ma tá snímka veľmi milo prekvapila. Vedel som o akú tematiku sa bude jednať, ale aj tak som niečo takto silné nečakal. Zapôsobilo to na mňa a naozaj som to nemohol dostať pár dní z hlavy. Veľmi emotívny príbeh, ktorý aj keď bol v určitých ohľadoch idealizovaný, tak pôsobil veľmi skutočne a uveriteľne. Krásne prostredie, v ktorom bol zasadený krásny príbeh o tragickej láske a predieraní sa človeka životom ma chytil za srdce.

Čo sa filmu Million Dollar Baby týka, tak tento film som raz videl, keď som bol malý, ale videl som iba jednu z posledných scén, keď sa Frankie lúčil s Maggie. Občas som si na tú scénu spomenul, ale nikdy mi nejako nenapadlo, že by som mohol skúsiť nájsť ten originálny film, z ktorého som si to pamätal. No raz na mňa ,,vybehol“ plagát Million Dollar Baby a hneď mi bolo pri pohľade naň jasné, že toto je práve ono. A síce som vedel ako to skončí, tak bola by určite chyba si nepozrieť celú snímku a nevidieť, čo záverečnej scéne predchádzalo. A teraz viem povedať, že jej predchádzal úžasný silný príbeh, v ktorom každá jedna scéna mala zmysel. Skvelá športová dráma so zaslúženým Oscarom.

Nestáva sa mi to často, že by som v tak krátkom čase vzhliadol dve silné, emotívne drámy. Po ich dopozeraní mi bolo smutno, preto sa občas pýtam sám seba: ,,Prečo si to robím?“ Asi preto, lebo si myslím, že v takýchto drámach tkvie najväčšia sila filmu. Alebo si rád pripomínam tie emócie, po ktorých sa musí človek aj na chvíľu zamyslieť. Ale kto chce byť smutný? Dôležité je svoje emócie s niekým zdieľať. Ale je to asi skôr vec vkusu.

Môj v poradí už tretí rok na ČSFD je za mnou a opäť, keď sa na to spätne pozriem, sa mi zdá, že ubehol rýchlo. Ale tak to mám pocit sa mi zdá vždy, keď mám niečo po roku zrekapitulovať.

Za môj tretí rok na ČSFD som ohodnotil 289 filmových a seriálových diel, z ktorých som pridal recenziu 31. Podarilo so mi tiež prispieť dvomi zaujímavosťami a jedným obsahom.

Čo sa môjho plánu z minulého roku týka, keď som chcel začať pozerať viac seriálov, tak som ho nakoniec moc nesplnil a teda seriáli ako Eufória alebo Peacemaker som nepozeral. Dopozeral som však seriál Ozark a musím povedať, že to bol veľmi dobrý seriál. Kvalitné herecké výkony, zaujímavé postavy, rôzne nečakané príbehové zvraty... Seriál Vychovaní vlkmi som tiež dopozeral, ak sa to tak dá povedať, pretože už nebude mať pravdepodobne pokračovanie. Sám o sebe to bol zvláštny seriál, ale nie v zlom zmysle-slova. Začal som pozerať Peaky Blinders a aj keď to je kvalitný seriál, tak mám mierny problém to dopozerať. Tie jednotlivé diely sa mi zdajú niekedy zdĺhavé, no inokedy ma zasa fakt bavia, len si na to musím počkať. Takže neviem kedy začnem pozerať 5. sériu. No začalo ma baviť Walking Dead. Zachytil som totiž raz správu, že vyšla posledná záverečná séria a ja som si vtedy tak spomenul na časy, keď som to sem-tam pozeral, keď som to náhodu videl bežať v TV. Ani som nevedel, či to ešte natáčajú alebo už nie, no po tejto správe mi napadlo, že by som to mohol skúsiť začať pozerať a celkom ma to chytilo. Tak som zvedavý, či mi to vydrží dlhšie ako po ôsmu sériu. Konečne som si pozrel seriál Loki a už teraz sa teším na ďalšiu sériu. Seriálové spracovanie hry The Last of Us sa mi páčilo, ale ako som písal v recenzii, mohlo byť dlhšie. Dúfam teda, že druhá séria sa poučí z chýb tej prvej. No a seriálové spracovanie Pána prsteňov sa mne osobne páčilo až na nejaké tie výhrady, ktoré som v recenzii spomenul. No nie som ten typ diváka, ktorý čítal knižné predlohy, takže ma seriál zasa toľko nepobúril. Som preto tiež zvedavý na ďalšiu sériu.

V treťom roku, čo sa týka premiér alebo filmov, ktoré som po prvýkrát videl, bolo pre mňa za zmienku hodným zážitkom napríklad Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora, ktoré sa mi páčili aj bez Johnnyho Deppa, ale je fakt, že príbeh Dumbledora by mohol mať skôr vlastný film a nie byť vložený do príbehu, ktorého hlavný názov je Fantastické zvery. Ďalej ma veľmi prekvapil Top Gun: Maverick, ktorý dokázal po 36. rokoch úspešne nadviazať na prvý film a dokonca ho aj prekonať. Ako si vycvičiť draka 3 sa mi páčilo, bol to pekný záver trilógie a som zvedavý na hranú verziu tejto trilógie. Aj keď už tam cítiť ten úpadok Marvelu, tak Thor: Láska a hrom sa mi stále zdá ako slušná Marvelovka, zato Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva aj s novým Ant-manom dokazujú ten postupný pokles kvality, ktorý mení Marvel na čistý konzum. Prequel na Kingsmana bol slušne zvládnutý a ja osobne v tom vidím potenciál, čerpať z nejakých udalostí svetových dejín, ako bola napríklad prvá svetová a tváriť sa, že sa odohrali trochu inak, ako si myslíme. Horor Úsmev splnil to čo som od hororu očakával aj keď je fakt, že som tomu zo začiatku neveril. Avatar: Cesta vody bol perfektný film po vizuálnej aj príbehovej stránke. Síce sa v ňom pojednávalo viac-menej o tom istom, ako v prvej snímke, ale nové prostredie, postavy a CGI efekty ma presvedčili, že táto séria nám toho ešte veľa ukáže. Veľryba ma so svojou komornou atmosférou veľmi zaujala spolu s Brandanom Fraserom, ktorý má za svoju rolu zaslúženého Oscara. No najväčší zážitok bol pre mňa Kocúr v čižmách: Posledné želanie, ktorý ma neskutočne prekvapil. So svojím príbehom, postavami a hlavnou myšlienkou na mňa veľmi zapôsobil a ešte dlho po dopozeraní som mal tento film v hlave.

Na ďalší rok si plány nedávam. Dúfam, že budem schopný stále pozerať moje rozpozerané seriáli. Ale predsa len jeden cieľ mám a to, že by som si chcel trochu upraviť profil, len si na to stále neviem nájsť čas, tak, ako vždy, uvidím.

No a takto nakoniec by som chcel opäť poďakovať ľudom, ktorí ma sledujú a ktorí mi dali svoj bod. Cením si to.

Ako som písal vo svojej recenzii, Kocúr v čižmách: Posledné želanie bolo pre mňa skutočne úžasné prekvapenie. Keď som sa dozvedel, že bude mať pokračovanie, tak som sa potešil. Prvého Kocúra v čižmách mám osobne rád, tak som si povedal, že super, ďalšie jeho dobrodružstvo, to si rád pozriem. No nič viac som z toho nepociťoval. Netušil som totiž čo si pre divákov DreamWorks pripravili.

Ako sa film dostal do kín, tak som na YouTube stále narážal na nové a nové recenzie a reakcie na túto snímku, ale práve jedna nemenovaná recenzia, bez spoilerov, ma neskutočne na tento film navnadila. Úprimne som dovtedy nepozeral ani trailer na film. Blížili sa sviatky a tiež skúškové obdobie, musel som sa začať učiť. Bolo mi preto jasné, že tak skoro na Kocúra do kina nepôjdem.

Od 3. februára som odcestovaný a to ma vtedy dosť ťažilo, mal som trochu väčšie stresy a to sa mierne podpísalo na mojom skúškovom období. Zo začiatku sa mi totiž moc nedarilo a aj keď som skúšky nakoniec dokončil do 27.1. ako som plánoval, tak som medzi nimi nemal už čas vybehnúť do kina. Ostatné dni som musel venovať príprave na spomínaný 3. február.

Lenže za ten čas, cez všetky tie recenzie a reakcie na Kocúra, som proste nemohol zostať s pocitom, že si jeho pokračovanie nepozriem v dobe premiéry a tak som musel, aj keď nerád, využiť ilegálny spôsob a film si pozrieť cez internet. Doteraz ma to mrzí, pretože som ho túžil vidieť na striebornom plátne zo všetkými divákmi a zdieľať ich pocity. Počul som, že určité scény boli natoľko strašidelné, že niektorý rodičia, čo prišli na film, museli počas týchto scén odísť z kinosály, lebo sa ich deti, s ktorými tam prišli, báli. Niečo neskutočné, keď sa prihliadne na to, že je to animovaný film určený aj pre deti. Asi je načase začať lepšie kategorizovať takéto snímky, že pre akú vekovú skupinu sú, respektíve nie sú určené. Trochu mi je ľúto, že som nemal možnosť pozrieť si film v slovenčine, predsa len animované filmy bývajú perfektne predabované. No originál nie je o nič horší. Antonio Banderas je ako stvorený pre hlas Kocúra v čižmách so svojím španielskym prízvukom a spolu so Salmou Hayek im to vo filme perfektne klape. No a Wagner Moura dal svojím hlasom svojej postave ten správny temný nádych. Takáto snímka by si proste zaslúžila tie peniaze, ktoré by som na ňu v kine minul. Ale inak sa mi žiaľ nedalo.

Musím ale povedať, že po tom čo som si film pozrel som mal z neho podobné pocity ako keď som dopozeral film Zootropolis. Cítil som z pokračovania Kocúra v čižmách veľké nadšenie a cítim ho vlastne až doteraz. Ako som v recenzii písal, animácia je proste nádherná, radosť sa na ňu pozerať. Celý čas ma neprestávalo udivovať ako živo film pôsobí. Postavy majú srdce, majú dušu. Kocúr v čižmách tu prejde veľkým vývojom. Pocíti skutočný strach pre ktorý dostával panický záchvat. Niečo také uveriteľné som ešte v animovanom filme nevidel. Ale práve týmto sa nám film snaží povedať, že takéto veci sú tu s nami a nemali by sa ignorovať, že by sa aj za takéto veci nemal človek hanbiť a báť sa si ich pripustiť. Ba naopak, nebáť sa s nimi zdôveriť svojím najbližším. Toto všetko dej okolo postavy Kocúra zvýrazňuje. Dozvieme sa, že medzi ním a Cicou labkou bolo a vlastne stále je niečo viac, a že sa teda len tak neodcudzili. No a psík Perrito, to je strašne milá postava, ktorú som si hneď obľúbil. To ako sa na svet pozerá cez ružové okuliare, dodáva filmu miestami veľmi príjemnú a veselú atmosféru. Pre jeho povahu mi ho bolo niekedy však dosť ľúto. To, že si neuvedomoval niektoré zlé veci čo sa mu v živote stali bolo dosť smutné, no symbolizovalo to fakt, že minulosť nemáme ako ovplyvniť, nesmieme žiť v minulosti, len sa z nej maximálne poučiť a teda treba žiť prítomnosťou ako to robí Perrito. Svojou  jednoduchou povahou tvorí dôležitú súčasť filmu. Bez neho by si Cica labka, ale hlavne Kocúr niektoré dôležité veci neuvedomili. “You know, I've only ever had one life, but sharing it with you and Kitty made it really special. Maybe... one life... is enough.” – Perrito

V Perritovi je preto podľa mňa jeden z hlavných pilierov celého príbehu.

Čo sa záporných postáv týka, všetky 3 boli skvelé, každý z nich mal iný úmysel, iné zmýšľanie. Malý Jack Horner bol ten klasický typ zápornej postavy, ktorý bez nejakého vyššieho cieľa chce dosiahnuť svoje. No taká Zlatovláska mala už trochu hlbší charakter a keď ju človek počas filmu spoznáva, uvedomí si, že vlastne nie je úplne zlá, len túži po milujúcej rodine, ktorú ale už dávno má a to si našťastie aj stihne včas uvedomiť.

No Vlk, alebo ako sa neskôr dozvieme, Smrť je jeden z najlepších animovaných, a vlastne keď prihliadnem na to, že nemá až toľko miesta vo filme, tak jeden z najlepších záporných charakterov aké som kedy vo filme videl. Tá temnota, ktorá z neho ide, zmení atmosféru v každej jednej scéne kde vystupuje doslova na horor. Jeho charizma, zlovestnosť a prefíkanosť pri prenasledovaní Kocúra sú úžasné. Dával neskutočne temné znejúce hlášky a pri jeho pískaní to nebol len Kocúr komu sa zježili všetky chlpy na tele. Jeho linky vo filme ako “I just love the smell of fear.”, “Go on, pick it up. Pick it up! Pick! It! UP!” alebo “What's the matter? Lives flashing before your eyes?” no i množstvo ďalších sú neskutočne úžasné vo svojom temne znejúcom prevedení.  Človek by si neraz povedal, keď z nejakého filmu spozná skvelého záporáka, že lepší záporný charakter už nemôže byť, no časom vždy príde ďalší, ktorý mu dokáže minimálne konkurovať. Ja som len zvedavý, aký úžasný premyslený typ zápornej postavy sa raz opäť objaví, aby sa dokázal čo i len vyrovnať tomuto Vlkovi. Smrť je preto v mojich očiach ďalším dôležitým pilierom filmu, vďaka ktorému si Kocúr uvedomí, za čo mu jeho život stojí, za čo sa mu oplatí v tom poslednom živote bojovať a čo vlastne mu dáva v jeho živote tú pravú nefalšovanú radosť. Pretože smrť nie je niečo neprekonateľné s čím by sme sa nedokázali zmieriť, aj keď vieme, že je v našom živote nevyhnuteľná.

Príbeh mal fakt silné posolstvo a rozoberal dosť dospelé témy. Spomínaná tematika vyrovnania sa so svojou smrteľnosťou a objavenie toho čo nás v živote napĺňa je skutočne hlboká idea. Niečo čomu dieťa ešte nemôže plne rozumieť a teda, ako som v recenzii písal, ďalší dôkaz toho, že animovaná tvorba už dávno nie je určená výhradne len pre deti.

Stále, ako teraz spisujem svoj pocit z druhého Kocúra v čižmách, ho nemôžem dostať z hlavy. Veľmi na mňa celá snímka zapôsobila a napríklad na Instagrame mi teraz často ponúka rôzne fanúšikovské kresby postáv ako Kocúra, Cici labky, Perrita či Vlka, ale aj samostatné vystrihnuté scény z filmu. Hlavne tie zo spomínaným Vlkom, ktorého temné hlášky či strašidelný piskot budú pre mňa nezabudnuteľné.

Dúfam teda, že sa s Kocúrom a jeho partiou ešte stretneme. Rovnako tak dúfam, že sa ešte niekedy raz objaví Vlk, hoci len na chvíľu. Zvláštne, že medzi prvým Kocúrom v čižmách a jeho pokračovaním je väčší časový rozdiel ako medzi prvým Shrekom a Prvým Kocúrom. No oplatilo sa myslím každému čakať. DreamWorks nám myslím skvelo ukázalo, kam môže smerovať táto franšíza. Verím, že to nebol teda posledný výkrik a že sa teda máme na čo tešiť.

Ďalší rok na ČSFD je za mnou a oproti minulému roku bol pre mňa predsa len v niečom podstatne iný. A síce v tom, že už po tom prvom roku nebolo moc čo hodnotiť. To sa dalo ale logicky čakať.

Za ten prvý rok som ohodnotil skoro všetko čo som dovtedy videl, plus aj s novými filmami samozrejme, a zostalo teda len to, na čo som si doteraz ešte nespomenul, že som niekedy videl. Takže som sa dostal do fázy, kedy som prestal hodnotiť hlavne filmy čo som doteraz videl, ale pokračujem už "len" v hodnotení hlavne nových filmov, ktoré som doteraz nevidel.

No keby som chcel, mohol by som ohodnotiť napríklad všetky diely Simpsonovcov, predsa len som s tým už raz začal a neskôr skončil, ale po tom čo prišla nová verzia ČSFD, tak som si uvedomil, že to trocha skresľuje moju štatistiku najsledovanejších žánrov. Tak aspoň na teraz tie hodnotenia neplánujem dokončiť. To je inak vlastne jedno také malé mínus nového ČSFD čo som si až neskôr uvedomil, že započítava jednotlivé diely seriálu do spomínanej štatistiky.

Ide o to, že mám asi cca nejakých 300 dielov Simpsonovcov ohodnotených a keďže je to animovaný žáner, tak to spôsobuje, že v štatistike to vyzerá tak, že pomaly 60% filmov čo pozerám, je animovaný žáner. Pritom ja pozerám viac-menej každý žáner. Udáva to taký nepresný pohľad na to, čo sledujem. Je fakt, že animovaný žáner by bol asi tak či tak na prvom mieste, možno druhom, ale určite by nebol taký priepastný rozdiel medzi ním a povedzme dobrodružným filmom alebo komédiou. Ale samo o sebe mi to môže byť viac-menej jedno. S tou novou verziou ČSFD som inak veľmi spokojný.

Za môj druhý rok na ČSFD som ohodnotil 271 filmových a seriálových diel, z ktorých som pridal recenziu 40. Dokonca sa mi opäť podarilo prispieť dvomi zaujímavosťami a tretia je dúfam na ceste.

V tomto druhom roku, čo sa týka premiér alebo filmov, ktoré som po prvýkrát zliahol, bolo pre mňa fajn zážitkom napríklad film Vpred s pekným príbehom a animáciou alebo Raya a posledný drak. Potom film Duna, to bol fakt epický zážitok v kinosále a už teraz sa teším na pokračovanie. Potešil ma aj film Nikto a potom Don't look up, ktorý našej spoločnosti nastavuje (ne)pekné zrkadlo.  Ďalej film Eternals bol super zážitok aj keď v mojom prípade bohužiaľ nie v kine. Som rád, že som sa po rokoch odkladov dočkal Smrti na Níle, len ma trocha mrzí, že ďalšieho filmu sa už asi nedočkáme. Zato nového Batmana sa určite dočkáme, pretože tohtoročný Batman bol fakt perfektný zážitok. Veľmi na mňa zapôsobil film 1917 so svojou skvelou kamerou, ale tiež film Cherry zo svojim dramatickým príbehom o psychickom vývoji človeka postihnutého PTSD. Potom ma veľmi potešil Spider-Man: Bez domova, aj keď určite je to spôsobené potrebnou dávkou nostalgie, ktorú vo mne film navodil. No určite najväčším zážitkom bol pre mňa film Nie je čas zomrieť. Proste nádherné zakončenie Bondoviek Daniela Craiga.

Snažil som sa začať sledovať trocha viac seriálov, len keďže som skôr filmový typ, tak sa k tomu ťažko dokopávam. Na seriál Ozark ma nalákal môj brat a neľutujem. Rovnako tak neľutujem mini-sériu Odhalenie ku ktorej som sa náhodou dostal. V tomto mojom nasledujúcom roku by som si chcel ešte skúsiť pozrieť seriál Peacemaker, Umbrella Academy, Eufória, dopozerať práve rozpozeraný seriál Vychovaní vlkmi a samozrejme konečne dopozerať spomínaný Ozark, tak som zvedavý ako dopadnem a celkovo čo za filmové zážitky prinesie môj nasledujúci rok na ČSFD.

No a takto nakoniec by som ešte chcel poďakovať ľudom, ktorí ma sledujú a ktorí mi dali svoj bod, nech už to bude na akúkoľvek dlhú alebo krátku dobu. Cením si to.

Posledný film s Jamesom Bondom Nie je čas zomrieť (2021) vo mne vyvolal alebo mi respektíve pripomenul môj záujem o tieto filmy. Hlavne o Bondovky s Danielom Craigom, ktorého ja osobne považujem za najlepšieho predstaviteľa Bonda. 

Celý päť-diely príbeh sa zakončil a som si istý, že sa naň určite len tak nezabudne. Táto séria s Danielom Craigom je, ako Barbara Broccoli povedala: ,,mimoriadna a emocionálne uspokojivá", že vo mne vyvoláva taký zvláštny pekný a zároveň smutný pocit, ktorý som musel po dopozeraní filmu ešte chvíľu spracovať.

Je to podobný prípad ako s filmom Zootropolis, kedy som tiež dostal taký zvláštny, ale v tomto prípade úplne iný pocit, ktorý ma donútil sa sem zaregistrovať, ako som v denníčku písal. Ten pocit samozrejme už dávno zo mňa opadol a preto k tomu filmu už nepociťujem takú zviazanosť ako pred rokom a pol. Je teda asi len otázkou času, kedy ho v mojich obľúbených filmoch niečo vystrieda. 

Lúčim sa s Jamesom Bondom (D. Craigom) a ďakujeme mu za krásne spomienky na časy, keď som jeho filmy prvýkrát pozeral. 

(Aby som mal nejakú pamiatku na Craigove bondovky, tak som si objednal takýto kovový plagát. Síce som dlho váhal, ale teraz neľutujem.)

Prvý rok, čo som zaregistrovaný na ČSFD ubehol z môjho pohľadu celkom rýchlo. Určite k tomu prispela aj aktuálna koronakríza, ale nijako neovplyvnila moju priemernú aktivitu na tejto stránke. 

Za prvý rok na ČSFD som ohodnotil celkovo 1043 filmových a seriálových diel, z ktorých som pridal recenziu 86. Tiež som prispel 2 zaujímavosťami a 1 obsahom.

Je skutočne fascinujúce koľko filmov je človek schopný vzhliadnuť. Až tu na ČSFD som si to začal uvedomovať, keď som videl ako postupne pribúdajú moje hodnotenia. No zo začiatku to s nimi nebolo úplne ľahké. Vedel som síce, že som toho vzhliadol pomerne dosť, no začať si spomínať čo všetko to bolo už nebolo tak jednoduché. A tak som začal rebríčkom najpopulárnejších filmov na ČSFD a z nich som ohodnotil tie, ktoré som videl. Ďalej, keďže som to ja, som začal hodnotil animované filmy od roku 2000 až po súčasnosť. 

Keď som sa dostal k hodnoteniu číslu 200, prišiel povestný Test filmových znalostí. Ten som nezvládol, a tak som napísal svojich 5 prvých recenzií, ktoré mi, asi tak ako väčšine ľudí, vedenie schválilo. No a ďalší postup bol už klasický. Začal som sledovať svojich obľúbených užívateľov, ktorý mi sem-tam svojím hodnotením pripomenú nejakú tú snímku, ktorú poznám alebo si jednoducho spomeniem sám. No odkedy som na ČSFD nezabúdam hodnotiť ani novo vzhliadnuté, či už filmy alebo seriály.