scattered

Včera večer som sa vrátil z kina. Cestou domov, nočnou cestou osvetlenou len reflektormi auta, za ktorého volantom som sedel, som sa nemohol ubrániť tomu zvláštnemu pocitu, keď stále vnímate dotyk iného sveta, ktorý vám bol práve sprostredkovaný. Na tvári mi hral blažený úsmev a vedel som presne čo ma čaká doma - soundtrack Hansa Zimmera a tiché vychutnávanie si onoho pocitu z niečoho výnimočného. Nikdy po opustení kina o filmoch nehovorím. Aspoň nejaký čas, pár cenných minút, ktoré mám len pre seba a pocity, ktoré vo mne film vyvolal, no Interstellar ma donútil odložiť akékoľvek úsilie o hodnotenie až na ďalší deň. Skláňam sa pred velikánom filmového remesla Christopherom Nolanom, pred strhujúcim výkonom Matthewa McCouneghyho a vlastne pred všetkými, ktorí sa podielali na jednom z filmových vrcholov novej dekády.