Päiväkirja (48)
robin w. cooks...
:)
today's selection: food movies
io sono l'amore
..
sea disaster's day
ako si pripomenúť letnú dovolenku? dáme si párty v znamení filmov o námorných, či iných morských katastrofách. náš dnešný výber obsahuje kategórie cé až á. takže Open Water 2 (pretože už dlho sme dumali nad tým, či sa človek vydriape na vysokú jachtu, keď zabudne spustiť schodíky) a o niečo kvalitnejšie kusy - žraločia odysea The Reef a retro disaster džín hekmenovka The Poseidon Adventure. looking forward...
sedemdesiatyprvy globus
... a veruže bol ten minuloročný lepší. tu je dôkaz:
pavúčie hlavy...
... alebo čo má spoločné The Thing Johna Carpentera, Odillon Redon a Gustave Dore?
banálna pripomienka k jednému pozdne-letnému dňu
nedeľa je ako stvorená pre maratón španielskeho hororu a tak namiesto kuracej polievky, rezňa a kyslej uhorky si dám tieto tri filmy (aj keď snáď by bolo múdrejšie ísť si užiť posledné letné slnečné teplo...):
El Orfanto
El Espinazo del Diablo
El Habitante Incierto
Reynold Reynolds (1966): videoart, filmová inštalácia, krátkometrážne filmy
hnus, repetícia, každodennosť, apatia, rozklad, dekadencia... reynolds robí ešte furt avantgardu vo filmovom médiu - je zaujímavý a silný. asi najlepší krátky, čo som v poslednej dobe videla ja Burn: http://vimeo.com/20706577#
Harry Nilson: Eeverybody's talkin'
Black Books OST: Series 1: Episode: He's leaving home. (vtedy jak sa Manny ocitol na ulici...)
podovolenková trápenka
v Prešove je krásnych septembrových 15... poněkud nevhodný průběh návratu z leta... Porcelain ako náplasť.
The beach OST
dodatok k melanchólii u Stokerovcov :)
°°°°
ešte malý postreh: v obidvoch filmoch sa nachádzajú zámerné odkazy na masterpieces dejín výtvarného umenia - v Melancholii to bol Brueghel, v Stoker (hneď v úvode) slávna helenistická socha (Lo Spinario) chlapca s tŕňom. o funkcii týchto obrazov zatiaľ len domýšľavo tuším.
"melancholický" Stoker?
pozrela som si Stoker a zaradzujem sa do "davu" obdivujúcich a uchvátených. hej, aj mňa tento film očaril. keďže v komentároch nemám rada analytické vsuvky, moje malé podozrenie lepím sem. Atmosféricky mi Stoker silno pripomínal Trierovu Melanchóliu - bude to asi spôsobené mojou neznalosťou dejín kinematografie, ale neviem odkiaľ sa táto poetika berie. Je to akýsi mix temnosti a chladu zakonzervovanom vo veľkom viktoriánskom sídle, sekvencie dlhých pohľadov na hrdinku striedaných s mikroskopickými zábermi na "nepodstatný" detail a podivuhodné svetlo, ktoré pripomína metafyzickú maľbu. táto vizuálna zmes rovanko ako u Triera, aj u Parka výborne funguje ako scéna pre podvedome a pomaly prichádzajúce zlo - u diváka (teda aspoň u mňa) vytvára od začiatku príťažlivý pocit nepokoja. možno je to už úplná hlúposť, ale podobné výrazivo využíva pomaly zhasínajúca hviezda Lana del Rey a švédka Likke Li. mám pocit, že keby som sa viac pohrabala v súčasnej vizuálnej a hudobnej kultúre, našla by som veľa veľa príkladov a ešte viac epigónov. a preto sa u mňa vynára podozrenie, že táto takmer gýčová "metafyzická hororovosť" je jednoducho "in fashion".
from Now is Good
James Yuill
No
Surprise
from Chalet Girl
Sliimy
Wake
up
Jagten
je umelecké dielo
C&C
dentist appointment alternation
sadness
is
a
blessing
feat.
Stellan
track dňa: eternal sunshine of the spotless mind
BECK
track dňa: the... police
z filmu Copycat