Marina111

Sultán 

Posudzovať seriál len podľa iného seriálu je - odpusťte mi, veľactení hodnotitelia - veľmi povrchné a hlúpe ... V tomto bode ďakujem tým z vás, ktorí si - s väčším či menším odporom - pred napísaním svojho názoru pár dielov pozreli. Áno, aj ja som mala sprvoti predsudky, ale predsa som sa len odhodlala a ... nie, naozaj si ich Veľkolepé storočie nezaslúžilo. Každý štát má vlastné dejiny, tradície, kultúru, a hoci tá turecká (alebo moslimská všeobecne) našincom zväčša nie je blízka, predsa len by bolo hlúpe odsúdiť preto celý tento seriálový momunt (na turecké pomery určite). Minimálne rovnako hlúpe, ako veriť dejovej línii a absolútne nekriticky ľubovať Sultána len preto, že chodí v hlavnom vysielacom čase na obľúbenom TV kanáli a jeho premiéry sprevádza neuveriteľná reklama. To je druhý extrém. Ale čo tak zanechať obidva radikálne postoje a pozrieť na Sultána objektívne ? Nechcem sa hrať na odborníka na turecké dejiny ; na historickú stránku seriálu som počula už viacero, zväčša protichodných názorov, ale nech je to už s (ne)pravosťou spracvoania hocako (schválne, kto už dnes 100% môže povedať, ako to vtedy naozaj bolo ?), ešte stále je tu čosi ako autorská licencia, teda právo autora poňať príbeh po svojom o okoreniť ho svojou fantáziou. Ďalšia sporná vec : samotné spracovanie oscilujúce medzi historickým veľkofilmom a telenovelou. Uznávam, nie každá scéna, dokonca ani nie každý diel tvorcom vyšiel, ale ak uvážime, že ide o projekt, ktorého financovanie akiste nebolo jednoduchou záležitosťou, a navyše ešte aj fakt, že seriál mal osloviť nielen tureckých divákov, ale i tých európskych, a v takom prípade musel citlivo hľadať kompromisy (napr. ako oboznámiť Európana s tureckými reáliami tak, aby zároveň Turek nemal pocit, že načo je seriál zaťažený preňho úplnymi banalitami) ... jednoducho, Muhteşem Yüzyıl mal pred sebou ťažkú úlohu, a tým, že sa chcel zavďačiť rôznym divákom, nakoniec sa nezavďačil takmer nikomu, čo museli uznať i tvorcovia. Napriek tomu trvám na tom, že myšlienka natočiť seriál o vlastných dejinách nebola zlá, podobne ani ako jej spracovnaie. Napríklad taká bitka pri Moháči by si zaslúžila potlesk. Zaiste, nie vždy to vyšlo, seriál ma slabšie i silnejšie stránky, ale jednoznačne patrí k tým, ktoré si rada v súčasnosti pozriem. Už len pre tie sympaticky (pre)hra(va)júce postavičky ... a pre nádherne podmaňujúcu orientálnu hudbu, ktorej sa darí dokresľovať i to, čo sa nepodarilo scenáristom. DRUHÁ SÉRIA - prečo to nepriznať; bavím sa. Po celom dni sa neviem dočkať na "môj" seriál plný intríg, pletiek, historických nepresností a troch reklám. A fakt sa z neho teším.

 

Živý bič 

Martin Ťapák sa do sveta slovenského filmu zapísal najmä vďaka svojim komédiám s folklórnym podtónom, no na svojom konte má i pár drám. ŽIVÝ BIČ patrí k tým lepším. Výborná, nie, priam DOKONALÁ práca s kamerou (Tibor Biath) síce spravila v tomto prípade viac ako réžia, no i tak nemožno Ťapákovi uprieť umnosť, vďaka ktorej sa mu podarilo Urbanov román (inak veľmi dobre napísaný a zaujímavý, naozaj len odporúčam) pretaviť do síce nie celkom vernej, ale zato i tak dramatickej dvojdielnej snímky, v ktorej jedna tragédia strieda druhú, a ktorá cez príbehy jednej dediny poukazuje na fakt, že vojna nie je len na frontoch ... Bravúrny výkon Viery Strniskovej môžu spochybniť len filmoví neznalci, skvelo sa predviedla i Emília Vášáryová, opäť raz potešil Štefan Kvietik. Výkony hlavnej trojice však herecky skvelo dopĺňajú i ostatné postavy na čele s notárom, ktorého roly sa s patričnou eleganciou zhostil Mikuláš Huba. Osobne ma potešil i Jozef Majerčík alias vojnou zmrzačený a dievčaťom následne opustený chudák. Rada som i za to, že Ťapák v sebe ani tentoraz nezaprel folklóristu, a dej okorenil viacerými ľudovými piesňami (krásna, pre neskúsených však možno odstrašujúca scéna z Vianoc patrí k mojim najobľúbenejším v Ťapákovej tvorbe vôbec). Výbornou voľbou bolo i obsadenie malého Mareka Ťapáka do roly synčeka Evy a Adama. Človek až žasne, ako verne svoju rolu stvárnil ...